Emisná norma ako nočná mora?
Emisná norma, tzv. Euro je záväznou normou Európskej únie určujúcou hraničné hodnoty škodlivín vo výfukových plynoch benzínových a naftových motorov v závislosti od hmotnosti škodliviny pochádzajúcich zo spaľovacích motorov na prejazdenej vzdialenosti. Merané je množstvo vypustených škodlivín na prejazdený 1 kilometer. Emisné normy stanovujú limity oxidu uhoľnatého (CO), uhľovodíkov (HC), oxidov dusíka (NOx) a pevných častíc (PM).
Nariadenia stanovujú hraničné hodnoty pre emisie výfukových plynov vozidiel predávaných v rámci krajín Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru s ich postupným sprísňovaním.
Podľa Európskej únie patria emisie z výfukových plynov vozidiel k hlavným príčinám znečistenia a zhoršenia kvality ovzdušia v celej Európe.
Snahou Európskej únie je splnenie cieľov Parížskej (klimatickej) dohody čo samozrejme nebude možné bez výrazného zníženia emisií v doprave.
Vhodný emisný štandard je dokonca podmienkou vstupu do viacerých miest a krajín Európskej únie. Mnoho krajín poskytuje rôzne benefity pre vozidlá s nižšou emisiou – lacnejšia cestná daň, diaľničné známky, parkovanie a pod..
Niečo z histórie
Európske emisné normy, tzv. Euro 1 sa začali zavádzať v roku 1992 na všetky nové automobily cieľom čoho bolo zlepšenie kvality ovzdušia. Emisné normy sa menia každých približne 4 – 5 rokov (Euro 2 – 1996, Euro 3 – 2000, Euro 4 – 2005, Euro 5 – 2009 a Euro 6 – 2014), vďaka čomu sa predávajú vozidlá s nižšími emisiami.
Novú emisnú normu musia spĺňať vozidlá vždy do 1 roka od jej schválenia, existujú však aj výnimky, kedy výrobcovia začínajú predávať automobily s motormi spĺňajúcimi emisné normy oveľa skôr.
Európske normy sa pôvodne vzťahovali len na ťažké úžitkové vozidlá, od roku 1992 však platia aj pre ľahké úžitkové vozidlá.
Od prijatia emisnej normy Euro sa merania vykonávali podľa Nového európskeho jazdného cyklu (NEDC) z roku 1973, čo je séria skúšok založených na zrýchľovaní a spomaľovaní motorov v podmienkach skúšobného zariadenia. V súčasnom období sa však výsledky získané týmto postupom považujú za úplne vzdialené od reality čo vozidlá v skutočnosti vyprodukujú, a preto bol v roku 2017 NEDC nahradený medzinárodne uznávaným skúšobným postupom pre ľahké osobné a úžitkové vozidlá s názvom Celosvetovo harmonizovaný skúšobný postup pre ľahké vozidlá (WLTP). Zohľadňuje vyššie rýchlosti, dynamickejšie a autentickejšie zrýchlenie/spomalenie a prísnejšie podmienky merania vozidla, ako to bolo v prípade NEDC, preto je presnejší a lepšie odráža reálne podmienky. Kvôli odchýlke v meraniach sa požíva aj postup na meranie emisií pri skutočnej jazde (RDE), aby ukázal, že vozidlá produkujú nízke emisie nielen v laboratóriu, ale aj na ceste.
Európska norma Euro 6c v poradí ako prvá vyžadovala meranie emisií podľa procesu WLTP, namiesto do tej doby platného spôsobu merania formou NEDC. Ide o prísnejšie, ale zároveň presnejšie pravidlo na výpočet cieľových hodnôt špecifických emisií pre výrobcov - dôraz je kladený na emisie z tzv. skutočnej jazdy.
Po emisných normách Euro 6b a Euro 6c platí od 1.9.2019 norma Euro 6d-TEMP pre všetky novoprihlásené automobily - povolené hodnoty emisií výrazne nemení, avšak sprísňuje spôsoby ich merania. Kým pri prechode z emisnej normy Euro 6b na Euro 6c sa menil spôsob merania spotreby z NEDC na WLTP, pri emisnej norme Euro 6d Temp je využívaná aj metodika RDE – jazda v reálnej premávke. Od 1. januára 2021 je v platnosti norma Euro 6d, ktorá sa od 6d Temp líši v odchýlke – odchýlka medzi WLTP a RDE pri emisnej norme Euro 6d Temp môže byť maximálne 110 %, pričom pri emisnej norme Euro 6d už iba 50 %.
Čo nás čaká?
Cieľom Európskej únie je, aby sa emisie do roku 2030 znížili o 37.5 % čo v súčasnosti zodpovedá hodnote cca 62 g CO2/km pri osobných vozidlách.
Sprísňovanie emisných noriem, resp. ich meranie a dodržiavanie, tak na strane výrobcov, ako aj na strane predajcov, predovšetkým nových vozidiel, môže byť náročné.
Európske emisné normy sú vnímané ako extrémne náročné na ich dodržiavanie a implementovanie do praxe, čo môže mať za následok úpadok výroby u niektorých výrobcov, resp. transformáciu svojej výroby výlučne na produkciu elektromobilov. Už v súčasnosti každá automobilka musí zabezpečiť, aby autá predávajúce v rámci v Európy mali priemerné emisie len 95 g CO2/km.
Nová emisná norma, tzv. Euro 7 by tak pravdepodobne mohla vstúpiť do platnosti v roku 2025. Údajne bude prísnejšia ako sa pôvodne očakávalo. Spôsobiť môže prevrat v automobilovom priemysle z dôvodu nutnosti využívania alternatívnych pohonných hmôt a následného spustenia ekologickej výroby osobných, ako aj nákladných automobilov.
Ako je to s okolitými krajinami
Obdobie kedy jednotlivé krajiny plánujú zákaz spaľovacích motorov sú rôzne (najmä však v rozmedzí rokov 2025 až do 2050). Zákaz sa predovšetkým týka všetkých nových osobných automobilov.
Krajiny s vytvorenými zónami nízkych emisií:
Rakúsko
Mnoho regiónov v Rakúsku – Tirolsko, Burgenland, Graz, Niederosterreich, Oberosterreich, Štajersko a Viedeň majú zóny s nízkymi emisiami pre nákladné vozidl.
Od 1. januára 2015 existuje národný rámec nízkoemisných zón s nálepkami – Ekologickými známkami. Nálepky sú platné pre všetky vozidlá, v súčasnosti však v Rakúsku existujú iba schémy pre nákladné vozidlá.
Francúzsko
Vo francúzskych mestách existujú nízkoemisné zóny, systémy núdzového znečistenia a prístupové predpisy. Zóny s nízkymi emisiami niekedy ovplyvňujú iba dodávkové vozidlá. Nízkoemisné zóny vyžadujú nálepku s názvom Crit'Air (Osvedčenia o kvalite ovzdušia – Ekologická známka), ktoré sú povinné pre francúzske a zahraničné vozidlá – v mestách Aix-Marseille-Provence, Príž, Grenoble, Lille, Lyon, Montpelliere, Rouen, Štrasburg, toulouse
Nemecko
Tu platí národný rámec nízkoemisných zón týkajúci sa všetkých motorové vozidiel okrem motocyklov. Niekoľko miest má tiež tranzitné zákazy prepravy ťažkých nákladných vozidiel. Aj tu sa vyžaduje, tzv. nálepka – Ekologická známka.